Aktuální dění Odkazy Pro nováčky Hraní role Města a území Informace

Chodec

obrázek postavy************Možnože bremeno storočí, vohnalo slzy mu do očí.************
*************Kto jeho jazvy poráta? Kam vedie cesta kľukatá?*************

Staroba. Stav keď Chodcovi mysel už možno neslúži tak ako by chcel. Má v nej mnoho spomienok, ktoré v ňom zatrpkli a prenasledujú ho keď je osamotený a najviac zranitelný. Za mrazivých večerov sa okolo neho ovinú ako had a hrdúsia ho. Tolko bolesti vtedy dokáže vyjsť v jedinom okamžiku napovrch! Najmä u toho, kto je sám. A Chodec nemá nikoho...
Staroba, to je aj popolavá ovysnutá koža na Chodcovom vetchom tele. Je zdobená jazvami rovnako ako duša, ktorá už odolala tolkým úkladom a nástrahám. Každá jazva znamená bolestivú spomienku. Každá jazva ho v chladnej noci rozbolí. Ak sa jej dotkne, spomienky vyplávajú napovrch. A bolesť sa zdvojnásobí! Vtedy smutne hladí na svoje telo a rozmýšla či jazvy znamenajú pripomienku jeho života, alebo bizardný epitaf.

Za dávnych čias, keď bol nedobitný Andor iba malou vystrašenou dedinou, povedal jeden vážený filozof, že osamote dokáže žiť jedine zviera, alebo Boh. No Chodec nie je ani jedným. A ak je náhodou menej ako zviera, nemá aj on právo na život? Staroba často znamená samotu. Samota vždy znamená smútok. A smútok znamená pomalú smrť. Je to najhorší zo všetkých jedov - život z vás vysaje pomali a bolestivo. Chodec si nič neželá väčšmi ako vlastnú smrť. Je však nesmrtelný... Chodec nie je Bohom ani zvieraťom. A aj keby bol náhodou menej ako zviera, nemá právo zomrieť?

Tak už to viete. Chodec nemôže žiť. Chodec nemôže zomrieť. Snaď tisíckrát si prebodol srdce chladnou čepelou, no vždy sa len na okamih prepadol do sladkej temnoty, ktorá ho neprijala a odvrhla späť. Prečo? Prečo mu bohovia nedoprajú život ani smrť? Chcú z neho spraviť temný prízrak, či kroniku šialenstva a utrpenia? Chodec nepozná odpoveď.
Možno je to trest. Ten najtvrdší možný! Často si skladá dávnu mozaiku, ktorú sám pre seba nazýva svojim životom; časy keď bol mladý, časy keď bol obyčajným človekom. Hladá dôvod tohto nekonečného utrpenia. Ublížil niekomu? Urazil bohov počinom či drzosťou? Chodec nepozná príčinu.

Bohovia s nim hrajú svoju krutú hru. Odpoveď poznajú len oni. No mlčia. Sú hluchí k jeho modlidbám, prosbám i vyhrážkam. Nenávidí ich za to.

Chodec vie lepšie ako ktokoľvek iný, čo je to stratiť milovaného človeka. Nemôže nikoho milovať bez toho, aby ho nevidel zomrieť. Milovať bez toho, aby ho milovaná osoba zase opustila a spôsobila mu novú čerstvú bolesť. Koľko jaziev môže jedna duša vlastne mať? Mnoho. Preto sa bojí ľudí a nenadvädzuje priateľstvá. Tu je dôvod, prečo je radšej sám. Vďaka tomuto poznaniu straty sa však rozhodol, že ak nemôže pomôcť sebe, pomôže aspoň iným. Zdokonalil sa v tajomstvách ľudského tela a neskôr i ostatných bytostí. A začal ich liečit. Dôvod? Zdravý človek len tak nezomrie, aby spôsobil bolesť svojim blízkym, ktorú Chodec dobre poznal.

Keďže Chodec nemá strach z bohov (veď čo viac by mu už mohli vziať?), prezliekol sa za kňaza, aby ľudia lahšie poznali, že dokáže liečiť a nebáli sa požiadať ho o pomoc. V starom dotrhanom kňažskom rúchu Chodec takto precestoval mnoho krajín a všeličomu sa priučil. Liečil ľudí a popritom hľadal odpoveď na svoje nešťastie. Len málokto venoval tomuto starcovi zahalenému mocným tajomstvom pozornosť. Nedávno však nastala zmena...

Chodec mal samozrejme mnoho mien. Keď raz kráčal po Ulici žobrákov, oslovila ho neznáma žena menom, na ktoré už zabudol dokonca on sám. Bolo to jeho prvé, jediné pravé meno.
"Odkial poznáš toto meno?" opýtal sa jej. "Je starobilé, dnes sa tak už nikto nevolá a dávno vymizlo z pamäte ľudí."
Starena sa však len zasmiala.
"Mŕtve meno toho kto nemôže zomrieť? Áno, nediv sa tak. Viem kto si. Vieš to však aj ty sám? Sadni si ku mne, vylieč mi moje bolavé oči a ja sa pozriem na príčinu tvojho zármutku."
Vtedy si Chodec všimol, že starena je slepá, a kútiky očí jej škaredo hnisajú. Skrotil svoju vášnivú nedočkavosť a hnisavé miesta vyumýval výťažkom z mangradoru. Starena splnila svoje slovo tak ako sľúbila a toto mu za odmenu povedala:
"Odpoveď, ktorú hladáš, musíš najsť ty sám. Vedz však, že tvoje utrpenie sa čoskoro skončí. Odteraz už nemusíš mať strach z ľudí, pretože čonevidieť zomrieš. Svet pre teba nie je čierny ani biely. Dávno sa stal bezfarebným. Čaká ťa však ťažká voľba a ty si budeš musieť vybrať kam sa prikloníš. Ďaleko odtiaľto leží zem zvaná Andaria. Vyber sa tam, lebo nikde inde svoju odpoveď nenájdeš. Takysto musíš prijať nové meno. Pamätaj, že v pozadí každého kroku stoji fantázia. Niekto kráča a niekto nie. Ten čo nie, stratí sa v stopách času. Ak sa ťa niekto opýta ako sa voláš, odpovedz mu preto, že tvoje meno je Chodec. Toto meno nestačí prijať. Musíš sa ním stať. Teraz si sám sebe tieňom, z ktorého závistlivo hladíš na osudy druhých ľudí, lebo sám už nedokážeš žiť. Musíš sa znova naučiť byť tým ktorý kráča - byť Chodcom. Tomuto menu musíš ďalej získať lesk a slávu. Tým mu daruješ nesmrtelnosť a odložíš svoje ťažké bremeno. Až potom nájdeš odpoveď. Jedine tak budeš môcť pokojne zomrieť."


**********Možnože vo vlastnom zajatí, hľadá čas čo sa nevráti.************
***********Zbaví sa tohoto preľudu? Odhalí tajomstvo osudu?*************

návrat na seznam příběhů

Komentáře hodnotících k příběhu
(vyjadřují názor hodnotících, ne názor Andarie)
Zelená = komentář vztahující se k aktuální verzi příběhu
Hnědá = tento komentář může být zastaralý
Pelias - 5

Trochu smutne, trochu filosoficke, jedno z nejhezčích.
Raist - 4

Jejdanánky. Ve slovenštině ještě nedokážu zhodnotit skladbu, ale jinak pěkné.
Vesi - 4

Krásně snový, má to hlavu a patu, pěkně se čte...ale srážka za chybky.
Lilien - 5

Tak tohle si někdy přečtu znova. Moc pěkný. :)
Podrobný rozpis získaných ohodnocení:
známka 3: 1x
známka 4: 3x
známka 5: 3x

© Copyright 2002-2024 by logo Všechna práva vyhrazena

TOPlist